OPEVNENIA NA LIPTOVE knižná novinka

V tejto kapitole budú spomenuté tieto obce: Benediková, Bešeňová, Bobrovček, Bobrovec, Bodice, Bukovina – Janošovce, Čemice, Černová, Demänová, Hubová, Jalovec, Jamník, Kalameny, Komjatná, Kráľová Lehota, Kvačany - Dlhá Lúka, Likava, Liptovská Anna, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica, Liptovská Štiavnica, Liptovská Teplá, Liptovské Sliače, Liptovský Ján, Liptovský Michal, Liptovský Mikuláš, Liptovský Mikuláš – Ondrášová, Liptovský Mikuláš – Ploštín, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Lisková, Ľubochňa, Lúčky, Malatíny, Parížovce, Partizánska Ľupča, Podtureň, Ružomberok, Smrečany, Stankovany, Trstené, Turík, Uhorská Ves, Vlkolínec, Východná – Belansko.

Kapitola venujúca sa zväčša doteraz nepublikovaným materiálom týkajúcim sa najdôležitejších osôb archeologického bádania na Liptove. Svoju pozornosť zameriame hlavne na Vojtecha Majlátha – otca Litpovskej archeológie, bratov Kürtiovcom – neúnavným zanietencom, ktorým vďaka ich pracovitosti a presvedčeniu dokázali veľké veci a Jánovi Volkovi-Starohorskému – geológovi, ktorý mal blízko aj k archeológii.

Vedeli ste, že aktívnym spolupracovníkom Liptovského múzea bol aj akademický maliar prof. Aloiz Fellegi, ktorý počas niekoľkých rokov pre Liptovské múzeum nakreslil erby všetkých obcí a zemianskych rodín Liptova? Zároveň reštauroval olejomaľby získané pre múzeum. Múzeu tiež daroval vlastné olejomaľby, pastely a akvarely. Kreslil tiež archeologické nálezy z iných múzeí, ktoré pochádzali z Liptova (KÜRTI 1930).

Belo Polla o Vojtechovi Majláthovi:
„... vo svojom období patril k najlepším znalcom dejín praveku, predovšetkým pre oblasť Liptova. Bol archeológom par exellance a za vykonanú prácu patrí mu aj naša vďaka a uznanie. Teoreticky bol na výške, poznal archeologickú literatúru nielen domácu, ale aj európsku, a preto sa aj mohol pokúsiť o teoretické štúdie.“ (POLLA 1996)

Budinský-Krička o práci J. Kürtiho a jeho spolupracovníkoch:
Július Kürti a jeho spolupracovníci sa venovali s nevšedným záujmom predovšetkým vyhľadávaniu a prieskumu pravekých nálezísk Liptova, zberu materiálu na sídliskách a hradiskách Liptova i zachraňovaniu nálezov. Z úsilia týchto príkladných vlastivedných pracovníkov vyrástli v pomerne krátkom čase zbierky takého významu, že sa stali základným prameňom štúdia pravekých dejín Liptova. Po smrti J. Kürtiho roku 1938 sa zbierky múzea dopĺňali a dopĺňajú podstatne menšou mierou (BUDINSKÝ-KRIČKA 1959)

Vedeli ste, že bronzový poklad z kameňolomu v Bešeňovej nájdený v roku 1930, vypublikovaný v Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti z roku 1930 kreslili Alojz Fellegi a Martin Benka?

Podobné zaujímavosti a omnoho viac informácií o počiatkoch archeológie na Liptove sa dozviete práve v tejto kapitole.

Z okresu Ružomberok sa budeme venovať týmto obciam: Hrboltová, Likavka, Liptovská Štiavnica, Liptovské Sliače, Lisková, Ludrová, Lúčky, Martinček, Ružomberok, Turík

K 19 opevneniam okresu Ružomberok, ktoré budú súčasťou tejto kapitoly, patria Malý Hrádeček z Hrboltovej, Predný Choč a hradný kopec Likava z Likavky, Lúčny hríb, Kohút a Lazy z Liptovskej Štiavnice, Magura z Liptovských Sliačov, Konislav z Liskovej, Pancová a Stráňa z Ludrovej, Čerená – poloha na hranici katastrov Ludrová a Liptovská Štiavnica, Na skale z Lúčok, Hradište a Sidorovo z Ružomberka, Mních z katastrov Likavka a Martinček a štyri opevnenia z katastra Turíka.

Okrem iného sa dozviete, že už Matej Bel poznal hrádok v Turíku. Po Turíku píše:

„Východná časť poľa dediny Turík je známa výskytom obilných kameňov, ako ich nazývajú bádatelia v tejto oblasti. Príroda totiž naozaj vytvorila v kamienkoch také podoby všetkých druhov obilnín aj strukovín, ako napríklad pšenice, zimnej pšenice, jačmeňa, hrachu, šošovice, ľanových semienok a ostatných, žeby človek veril, že ich človek nadmieru zručne vytesal. Dajú sa dokonca nájsť aj také, ktoré nesú akoby značku mincí, aké mali starí Rimania. Hoci žiaden vzdelanec nikdy nepochyboval, že podobné úkazy obyčajne vznikajú roztopašnou hrou prírody, ľud si nahovára, že išlo o ohavný čin, ktorý vytvoril priestor pre neobyčajný úkaz. Kedysi dávno bol nepochybne na jednom z vrchov v blízkom okolí dediny hrad, z ktorého dnes zostali len zvyšky ruín. Ten obýval akýsi držgroš Euclio, ktorý mal široko-ďaleko najviac peňazí a obilia, ale bol taký lakomý, že hoci nedostatok obilia v celom tom kraji prerástol do hladomoru, nedal sa nijakými prosbami obmäkčiť aby zmiernil ľudu všeobecný nedostatok jedla. Napokon ho ľud pre jeho lakomstvo preklial a videl, ako sa jeho obilie rovnako na poliach i v sýpkach vedno s pokladom premenilo na skálie. Pretože sa však po tomto božom treste nijako nepolepšil, premenil sa nakoniec na kameň on sám aj so svojou ženou, ktorá sa na jeho zločinoch podieľala. Ako pamätník tejto udalosti ukazujú dve skaly, ktoré volajú pán a pani. Či ide len o povesť, alebo to tak naozaj bolo, nebudeme skúmať. Napokon, v ruinách hradu, o ktorom sme sa zmienili, sa často nájdu mince, rovnako kamenné ako aj razené z kovu.“

Z okresu Liptovský Mikuláš sa budeme venovať týmto obciam: Bobrovec, Pavčina Lehota, Hybe, Závažná Poruba, Liptovský Ján, Kráľova Lehota, Demänovská Dolina, Liptovský Mikuláš – Ploštín, Iľanovo, Okoličné, Jakubovany, Jalovec, Kvačany - Dlhá Lúka, Lazisko, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica, Liptovské Matiašovce, Liptovský Hrádok, Vislavce, Partizánska Ľupča, Podtureň, Prosiek, Smrečany, Východná.

Okres Liptovský Mikuláš sa môže pýšiť 32 známymi archeologickými lokalitami – hrádkami, hradiskami a refúgiami. Nachádzajú sa od Východnej až po Havránok na Liptovskej Mare. Okrem iného sa dozviete, že kresby vzácneho pokladu z Jalovca nájdeného približne v rokoch 1855 až 1865, o ktorom Vojtech Majláth napísal článok do vtedajšieho odborného časopisu sa našli a budete ich môcť v pripravovanej knihe obdivovať.

Časť pokladu z Jalovca

V tejto kapitole budú spomínané archeologické aktivity v týchto obciach: Beňadiková, Bešeňová, Bobrovček, Bobrovec, Bobrovník, Bodice, Bukovina, Černová, Demänovská Dolina, Dúbrava, Galovany, Hubová, Hybe, Ižipovce, Jakubovany, Jamník, Kalameny, Komjatná, Konská, Kráľová Lehota, Kvačany - Dlha Lúka, Lazisko, Likavka, Liptovská Anna, Liptovská Mara, Liptovská Osada, Liptovská Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovská Štiavnica, Liptovská Teplá, Liptovské Matiašovce, Liptovské Revúce, Liptovské Sliače, Liptovský Hrádok, Liptovský Ján, Liptovský Michal, Liptovský Mikuláš, Liptovský Mikuláš – Iľanovo, Liptovský Mikuláš – Ondrášová, Liptovský Mikuláš – Ploštín, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Lisková, Lúčky, Ludrová, Ľubeľa, Madočany, Malatíny, Malužiná, Martinček, Parížovce, Partizánska Ľupča, Pavčina Lehota, Pavlová Ves, Podtureň, Pribylina, Ružomberok, Smrečany, Stankovany, Turík, Uhorská Ves, Valašská Dubová, Važec, Veterná Poruba, Vlašky, Vlkolínec, Vyšná Boca, Východná, Východná – Belansko, Závažná Poruba

Budú tu zozbierané informácie o aktivitách týkajúcich sa archeológie na Liptove od najstarších dostupných informácii po súčasnosť v chronologickom poradí. Napríklad:

1735 – M. Bel poukázal na Rohačku ako na „ľúbezný vŕšok porytý tônistým hájom, na ktorom sú ruiny rozhľadne kde sa okrem črepov dávnej výroby občas nájdu aj mince, sčasti rímske, sčasti gótske“ (BEL 2014, s. 217); Na inom mieste spomína obec Turík, že kedysi dávno na jednom z vrchov v blízkom okolí dediny bol hrad, z ktorého dnes zostali len ruiny. Často sa tu nájdu mince, rovnako kamenné ako aj razené z kovu (BEL 2014, s. 261)

1825 – v prvom katalógu Uhorského múzea - Cimeliotheca Musei Nationalis Hvngarici boli publikované praveké bronzové nálezy z Partizánskej Ľupče (zbrane, rôzne predmety a ich fragmenty), ktoré daroval Emer Pongrácz z Liptovského Mikuláša a Starhradu (CIMELIOTHECA 1825, s. 141)

1844 – už v tomto roku K. Krčméry, ružomberský mešťanosta a bývalý primátor Ružomberka poznal Liskovskú jaskyňu. Správa o jeho návšteve vstupnej haly jaskyne sa našla v rukopise pozostalosti Karola Passiniho, Taliana, ktorý podľa výpovede ľudí hľadal v štyridsiatych rokoch 19. storočia medzi vrchmi poklady (MAJLÁTH 1874, s. 23). K. Krčméry spolu s V. Majláthom, J. Neudeckom, Š. Mišíkom 4. augusta 1871 podnikli jej prvú obhliadku. O päť rokov neskôr, v roku 1876 prof. Ľ. Lóczy, riaditeľ Geologického ústavu Budapešti realizoval odborný výskum jaskyne (SLIVKA 1975, s. 53)

1876 – V Budapešti sa uskutočnil ôsmy medzinárodný antropologický a archeologický kongres, na ktorom V. Majláth ako liptovský podžupan a župný archeológ mal na starosti prezentáciu archeologických nálezísk z regiónu Liptova. Okrem toho predniesol prednášku o jednom pravekom opevnení v Liptovskej župe, ktorého opevnenie sa podobá na tzv. liate alebo spálené múry aké sa vyskytujú v Čechách. Ako ďalej vo svojej prednáške uvádza, tie zhotovovali tak, že hromady kameňov a vápna obložili drevom a zapálili. Keď múry, na základe prítomnosti žuly sa stanú sklovitými, tak ich nazývame „Glaswände“. Keď ako hlavná zložka sa vyskytuje vápno tak ich nazývame spálenými múrmi „Brandwände“, dodáva V. Majláth. (RÓMER 1878, s. 3)